Saint-Julien-le-Pauvre: kostol

Kostol v skratke

Saint-Julien-le-Pauvre stojí na adrese 1 Rue Saint-Julien le Pauvre v 5. obvode, na ľavom brehu, blízko starých uličiek Latinskej štvrte a cez rieku oproti Notre-Dame. Z ulice pôsobí skromne: jednoduché západné priečelie s okrúhlym oknom a vedľa neho hrubý peň veže, ktorá nikdy nebola dokončená. Vek sa naplno prejaví až v interiéri: stredoveké stĺpy, ranogotické klenby a ikonostas so zlátenými ikonami sa delia o jedinú malú miestnosť. Kostol je fungujúcou farnosťou, od roku 1889 domovom melkitskej gréckokatolíckej komunity, a zároveň priestorom, kde sa konajú klasické koncerty.

Od útulku pre pútnikov po priorstvo

Písomné pramene sledujú útulok pre cestujúcich a pútnikov bez peňazí, s kaplnkou zasvätenou svätému Juliánovi, na tomto mieste už od 6. storočia. Najstaršie budovy zničili normanskí nájazdníci v 9. storočí. Začiatkom 12. storočia prešiel majetok na clunyjských mníchov z priorstva Longpont, ktorí ho znovu postavili. Pramene spájajú meno kostola s Juliánom Pohostinným, Juliánom z Le Mans a Juliánom z Brioude – tromi svätcami, ktorí zdieľajú rovnaké krstné meno, a preto sa záznamy o zasvätení rozchádzajú. Útulok je pre tento príbeh dôležitý, pretože vysvetľuje miesto kostola na pútnickej ceste: cestujúci bez peňazí tu našli prístrešie a pútnici smerujúci po Camine, ktorí prechádzali ľavým brehom, sú v niektorých správach spájaní s týmto miestom.

Šesťdesiate roky 12. storočia: stavba vedľa Notre-Dame

Kostol, ktorý dnes vidíte, začali stavať v 60. rokoch 12. storočia, v rokoch, keď na ostrove vyrastala katedrála Notre-Dame. Práce sa začali v románskom slohu a väčšina budovy je ranogotická. Chór má rané šesťdielne rebrové klenby a bol navrhnutý ako trojpodlažný, hoci tretie podlažie nikdy nepostavili. Sochárska výzdoba chóru odzrkadľuje Notre-Dame a možno ju vytvorili tí istí umelci. Loď má štyri polia, po oboch stranách bočné lode a lomené oblúky spočívajúce na okrúhlych stĺpoch.

Hlavice, leknové kvety a harpyja

Pozrite sa nahor na hlavice, vyrezávané vrcholy stĺpov. Devätnásty storočný starožitník Ferdinand de Guilhermy ich napočítal viac ako 150, takmer všetky odlišné, a mnohé sú vyrezávané listami lekien a iných vodných rastlín. Jeden stĺp z 12. storočia nesie harpyju, tvora s vtáčím telom a ženskou tvárou. Sú to malé detaily, ľahko prehliadnuteľné v podvečernom svetle, no práve vďaka nim má koncertné publikum, ktoré príde skôr, na čo pozerať, kým hudobníci ladia.

Univerzitný kostol

Kostol stál blízko škôl stredovekého Paríža a Parížska univerzita v ňom v stredoveku organizovala zhromaždenia a vyučovanie. Kostol bol teda súčasťou študentského života dávno predtým, než sa stal miestom, kam návštevníci chodia za hudbou. Toto puto sa vytratilo, keď sa univerzita presunula inam, a v 17. storočí sa kostol stal obyčajným farským kostolom. To, čo sa zachovalo dnes, je veľký fragment stredovekej stavby, nie celá budova, a to stojí za to vedieť pred návštevou: kostol, ktorý navštívite, je skrátený, záplatovaný, mnohokrát používaný preživší a jeho čaro spočíva práve v tom.

Strata a návrat, 17. storočie až 1826

V 17. storočí loď stratila dve západné polia a bola postavená nová predná časť, ktorou je jednoduchá fasáda, ktorú vidíte teraz. Počas Francúzskej revolúcie bol kostol zatvorený a slúžil ako sklad soli. V roku 1826 sa vrátil ku katolíckej bohoslužbe a v 19. storočí bol obnovený. Dnes je chránený: pramene ho uvádzajú ako historickú pamiatku zaradenú v roku 1846, čo určuje pravidlá, ako sa môže meniť a udržiavať. História straty a opätovného využitia pomáha vysvetliť, prečo interiér pôsobí nerovnomerne a obývane, a nie uhladene. Nič tu nepôsobí ako výstavný kúsok, a to je súčasťou jeho príťažlivosti.

Melkitský kostol od roku 1889

V roku 1889 bol kostol pridelený melkitskej gréckokatolíckej komunite, čím sa stal jej prvou farnosťou v hlavnom meste. Melkitská gréckokatolícka cirkev je východná katolícka cirkev v plnom spoločenstve s Rímom a svoje korene odvodzuje od kresťanskej komunity v Antiochii. Nasleduje byzantský obrad, tradíciu, ktorá formuje aj interiér, ktorý vidíte, s ikonami namiesto väčšiny sôch. Farské bohoslužby sa konajú v tej istej miestnosti ako koncerty, takže kostol je živým miestom bohoslužby, nie múzeom.

Ikonostas

Vyrezávaná drevená stena ikon, ktorá oddeľuje svätyňu, sa nazýva ikonostas. Tento zhotovil v Damasku stolár Girgi Bitar a bol slávnostne odhalený v roku 1891. V 50. rokoch 20. storočia dal farár odstrániť jeho horný rad, aby sa otvoril výhľad na apsidu, čím zmizol rad ikon. Reštaurovanie dokončené v roku 2012 obnovilo stenu do pôvodnej podoby. Spolu so stredovekými stĺpmi okolo je ikonostas obrazom, ktorý si väčšina návštevníkov pamätá. Samostatný sprievodca na tomto webe vysvetľuje, ako ho čítať.

Dada v lodi, 1921

14. apríla 1921 si umelci hnutia Dada vybrali tento kostol na výlet. Skupina zahŕňala Tristana Tzaru, Andrého Bretona, Philippa Soupaulta a Francisa Picabiu a tento deň sa zapísal ako dadaistický výlet. Je to krátka epizóda, no ukazuje, ako dlho je tento kostol v Paríži známy ako zvláštny, osobitý kútok ľavého brehu, miesto, kam sa ľudia vyberali zámerne.

Návšteva a vypočutie koncertu

Mestská stránka kostola uvádza adresu a informuje, že kostol je bezbariérový, s odnímateľnou rampou k dispozícii pre dva vstupné schody; odporúča vopred kontaktovať kostol. Neuvádza žiadne pravidelné otváracie hodiny a upozorňuje, že hodiny sa môžu zmeniť, preto si ich overte v deň návštevy. Spoľahlivým spôsobom, ako sa dostať dnu, je rezervovať si miesto na koncerte, ktorý trvá približne 65 minút; príďte včas a rozhliadnite sa pred začiatkom hudby. Square René-Viviani, malý park vedľa kostola, je prirodzeným miestom na čakanie. Sprievodca koncertmi na tejto stránke pokrýva termíny a vstupenky a stanica metra a RER Saint-Michel je najbližším veľkým prestupným uzlom.

Čítajte ďalej: Koncert v Saint-Julien-le-Pauvre

Pre koho to nie je

Tento kostol nie je pre vás, ak očakávate veľkolepý katedrálny interiér, dlhý zoznam umeleckých diel alebo zaručený vstup v čase, ktorý si vyberiete. Je malý, v prvom rade je to farský kostol a jeho dvere sa riadia farským rozvrhom. Počas bohoslužieb môže byť návšteva obmedzená. Nie je ani náhradou za veľkú gotickú katedrálu na druhom brehu rieky, ktorá patrí k úplne inému rozsahu návštevy. Ak túžite po jednej tichej hodine v starej parížskej sále s hudbou, tento kostol vám bude vyhovovať.